Dedenie na Slovensku

Dedenie je proces vyporiadania, rozdelenia majetku poručiteľa (zosnulého), ktorý nadobudol za svojho života. Regulácia tohto rozdelenia sa nachádza v Občianskom zákonníku, ale touto témou sa zaoberá množstvo odborných publikácií a literatúry, a ja sa vám pokúsim  priblížiť túto témou v zrozumiteľnejšej forme.

Predpokladom dedenia je existencia dedičstva – čiže majetku, ktorý patrí poručiteľovi v čase jeho smrti. Tento majetok sú aktíva a pasíva.

Medzi aktíva patria napr:

1. Nehnuteľnosti – domy, byty, pozemky.
2. Hnuteľné veci – autá, nábytok, cennosti, umelecké diela, zariadenie domácnosti.
3. Finančné prostriedky – peniaze v hotovosti, na účtoch v banke, investičné účty.
4. Cenné papiere – akcie, dlhopisy.
5. Podiely v obchodných spoločnostiach – napr. v s.r.o., ak splňujú podmienky prevoditeľnosti.
6. Práva duševného vlastníctva – napr. autorské práva, ak sú spojené s majetkovým prínosom.
7. Nároky a pohľadávky – napr. nezaplatené dlhy iných voči poručiteľovi.

Takže aktíva sú všetky hmotné a nehmotné statky, ktoré majú určitú hodnotu pre vás – je to váš zisk z dedičstva.

Medzi pasíva zaraďujeme:

1. Dlhy poručiteľa – úvery, pôžičky, nezaplatené faktúry.
2. Záruky a ručenia – ktoré poručiteľ prevzal, ak neskončili smrťou poručiteľa (napr. ručenie za úver)

Inými slovami sú to straty a dlhy, ktoré v čase úmrtia poručiteľ mal voči  iným osobám, alebo organizáciám.

Spoločne sa dedia aktíva (zisky) ako aj pasíva (straty), nie je možné vybrať len aktíva a vzdať sa pasív.

Samozrejme je možné sa vzdať dedičstva, ale len vcelku. Je dôležité poznamenať, že  Dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa len do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva,  to znamená, že ak dedič zdedil majetok v hodnote 10.000,-€ a dlhy v hodnote 50.000,-€, zodpovedá len do výšky 10.000,-€.

Ak hodnota zdedených pasív (dlhov) vysoko presahuje zdedené aktíva (majetky) je niekedy lepšie sa vzdať celého dedičstva, pokiaľ nemáte financie do výšky zdedených aktív (majetku).

Na Slovensku sú dva spôsoby dedenia a to dedenie zo zákona a dedenie zo závetu.

Dedenie zo závetu

Ak poručiteľ ešte za života spísal platný závet v ktorom určil spôsob rozdelenia svojho majetku hovoríme o dedení zo závetu – testamentu. Tento spôsob dedenia má prednosť pred zákonným dedením, ale tiež má svoje zákonné limity. Sloboda závetu je však obmedzená formou, aj obsahom. Zákonom sú striktne určené formálne náležitosti závetu, ktorých absencia môže spôsobiť aj neplatnosť závetu,(napr. závet spísaný na počítači musí byť podpísaný ďalšími dvomi svedkami, ktorí nie sú dedičmi, inak závet je neplatný) Čiastočnú neplatnosť môže spôsobiť podmienka odporujúca zákonu.

Dedenie zo zákona

Pokiaľ poručiteľ nezanechal závet, alebo závet je neplatný – nastupuje dedenie zo zákona podľa pravidiel obsiahnutých v Občianskom zákonníku, ktorý určuje presne poradie dedičov, ktorí sú rozdelení do 4 dedičských skupín podľa vzťahu k poručiteľovi.

Dedičské skupiny

1. skupina: Deti poručiteľa (vrátane osvojených) a jeho manžel/ka. Dedia rovným dielom. Ak dieťa zomrelo, jeho podiel prechádza na jeho deti (vnúčatá poručiteľa)
2. skupina: Ak niet detí ani vnukov, dedí manžel/ka, rodičia poručiteľa a osoby, ktoré s ním rok pred smrťou žili v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo naňho boli odkázané. Manžel/ka dostane vždy aspoň polovicu
3. skupina: Ak niet manžela ani rodičov, dedia súrodenci a spoločne žijúce osoby

 Ak súrodenec nežije, jeho podiel ide jeho deťom (neteriam/synovcom)

4. skupina: Ak nikto z predošlých skupín nie je, dedía prarodičia a ak ani tí nežijú, ich deti (strýkovia/tety poručiteľa)

Môže však nastať situácia, keď niet žiadnych dedičov, v tom prípade dedičstvo pripadne štátu.

Ako dedičské konanie prebieha v praxi

Po úmrtí poručiteľa sa začne dedičské konanie na príslušnom
súde. Ten poverí notára ako súdneho komisára, ktorý zisťuje majetok, dlhy a
okruh dedičov. Dediči sú predvolaní, aby dedičstvo prejednali – ak sa dohodnú,
notár dohodu schváli, v opačnom prípade rozhodne podľa zákona. Dedičstvo možno
odmietnuť, no odmietnutie je právne nezvratné.

S čím sa stretávam najčastejšie v praxi?

V mojej právnej praxi sa pravidelne stretávam s otázkami ako:

•    
Ako možno vydediť dedičov?

•    
Kto je spôsobilý dediť?

•    
Čo s neskôr objaveným dedičstvom?

•    
Ako sa brániť proti vydedeniu?

•    
Ako rozdeliť majetok už za života?

•    
Kto je neopomenuteľný dedič?

•    
Čo je kolácia a kedy sa uplatňuje?

•    
Ako právne zabezpečiť darovanie za života?

•    
Aký je rozdiel medzi darovacou a zaopatrovacou
zmluvou?

Prečo sa obrátiť práve na moju právnu kanceláriu?

Počas dlhoročnej praxe v oblasti dedičského práva som pomohol
vyriešiť desiatky prípadov – od jednoduchých konaní až po zložité spory medzi
dedičmi, neplatnosti závetov či prípady vydedenia. V každom prípade kladiem
dôraz na individuálny prístup, diskrétnosť a precíznu právnu analýzu.

Ak hľadáte odborného partnera,
ktorý vás prevedie dedičským konaním alebo ochráni vaše záujmy,
neváhajte ma kontaktovať. 

Spolu nájdeme riešenie, ktoré bude právne správne a
zároveň rešpektuje vašu rodinnú situáciu.